Zrodenie kulturistu #5 Si tým, s kým sa stretávaš
Dneska nebol Randy na tréningu nôh nejako vo svojej koži. S 315 librovou činkou, s ktorou drepol 5 opakovaní, tentokrát nebol schopný ani pohnúť. Vypadal vyčerpane, totálne vyšťavený, a ja som dobre vedel prečo. Bolo nedeľné dopoludnie a mal dvadsaťdva rokov. Čo viac k tomu povedať? V sérii, v ktorej robieval 15 opakovaní, dnes s bolestným výrazom v tvári vzdal po 10 opakovaniach. Na tento jeho trápny výkon už som musel nejako zareagovať.
"Moja babička by trénovala tvrdšie než dnes ty." "A to už je 15 rokov po smrti." "Kde si preboha bol včera v noci?" Randy zastonal a položil si hlavu plnú bolesti do dlaní. Bol vo svete bolesti, ale tá bolesť nemala čo dočinenia s kvadricepsami a hamstringami.
Koreň problému
"Tracy a ja sme sa išli ešte s niekoľkými priateľmi večer baviť." To vysvetlovalo všetko. Z minulých rozprávok som vedel, že tieto vychádzky väčšinou trvali do tretej ráno, a niekedy aj dlhšie, pokiaľ našli nejaký klub, kde sa zabávalo po záverečnej. V okolí bolo veľa klubov, kde sa predávali drogy, ale Randy ma vždy uisťoval, že všetko čo robí, je iba pitie. Teraz som si ale nebol istý. Toto mi pripadalo ako niečo viac než len opica. Naviac som z jeho potu necítil ani ten charakteristický pach zostatočného alkoholu. Vzhľadom k tomu, že môj nos bol na toto vycvičený, ešte viac ma to znepokojovalo.
"O koľkej si išiel spať?" "Chvíľu pred tretou, nie príliš neskoro," odvetil. Naozaj, nie príliš neskoro. Pozrel som sa na hodiny. Začali sme trénovať chviľu po deviatej." Takže si spal niečo cez 5 hodín?" Moju myšlienku potvrdil prikývnutím a stále pozeral s neprítomným pohľadom do podlahy.
Nespal vôbec. Stretol som jeho priateľku, keď od neho skoro ráno odchádzala. Iste musela byť náramne náruživá, ale stále som pochyboval o tom, že jej žiadostivosť bola jadrom veci. Nemusel som byť Sherlockom Holmesom, ani Poirotom, dokonca ani partiou Scooby-Doo, aby som tejto veci neprišiel na kĺb.
"Mal si extázu, že ano?" Nemusel som Randyho ani vidieť aby som si nevšimol, ako sa musí cítiť zahanbený, úplne z neho tá hanba vyžarovala." Pozri, ja niesom policajt, takže si zodpovedný za svoje vlastné rozhodnutie. Teraz sa k tebe prihováram ako niekto, kto vie, ako je ťažké budovať hmotu. Nemôžeš užívať toto svinstvo." "Ja viem," odpovedal po odmlke. "Som si istý, že si sa cítil výborne, ale ako sa cítiš teraz? Na nič, že áno?" To nepotrebovalo žiadnu odpoveď. "Premárnil si celú noc bez spánku a stavím sa, že si ani nič poriadne nejedol, nemám pravdu?" Nesúhlasne zavrteľ hlavou.
"Snažil som sa aspoň vypiť koktejl s polovicou proteínov a sacharidov, ale po pár dúškoch som sa z toho skoro povracal." "Pozri, toto svinstvo ti úplne kazí apetít a necháva ľa v takom rozpoložení ešte dlhú dobu. Nenapadá ma horšia vec na budovanie svalou ako toto." Došlo mi, že ho to zasiahlo a premýšľa nad tým." "Tracy a ostatní kamaráti berú extázu každý víkend, že ano?" "Nie zakaždým, ale tak dvakrát do mesiaca áno."
Tvrdá pravda
"Viem, ako šialeno to bude znieť... Premáhal som sa to vysloviť, bolo to naozaj tvrdé. Proste sa s týmto typom ľudí musíš rozlúčiť, pokiaľ chceš naozaj dosiahnuť svoje ciele v kulturistike." Tímto bolo povedané všetko. Randy sa na mňa pozrel, ako by som mu nariadil, aby spáchal atentát na pápeža.
"Sú to moji priatelia už od druhého stupňa." Druhý stupeň. My sme nič také za mojich mladých čias nemali. Není divu, že je tá dnešná mládež tak zmätená.
"Nehovorím, že sa s nimi už nemôžeš schádzať, ale majú na teba očividne zlý vplyv. Viem, že pred nimi nechceš vypadať ako nejaký slušňák, ale stavím sa, že keby si s nimi opäť niekam išiel, stále by na teba tlačili, aby si to svinstvo, napríklad LDS, opäť skúsil." "LSD," opravil ma. "Je mi jedno čo, toto sú naozaj nebezpečné veci pre telo, ktoré chce byť ztelesnením sily a zdravia.
Dovoľ mi, aby som sa ťa spýtal na jednu vec, ktorá je naozaj dôležitá... Čo si Tracy myslí o tvojom sne byť slávny kulturista?" Randy sa uškrnul.
"Myslí si, že je to hlúposť. Moje svaly sa jej v tedajšej podobe páčia, a nemyslí si, že by som mal vypadať ako ty nabušenci v časopisoch." "Toho som sa bál. Pusti ju k vode." "Čo?" "Zbav sa jej a nájdi si takú, ktorá aspoň chodí športovať a snaží sa zdravo jesť.
Ver mi, mať ženu, ktorá zdieľa tvoj životný štýl, urobí všetko omnoho jedniduchším. Moja žena ma podporuje v tom čo robím. Ostatní chlapíci majú ženy, ktoré do nich kvôli ich tréningu a strave iba rýpu a to zťažuje dosiahnutie ich cieľov. A samozrejme to môže viesť až k rozpadu vzťahu alebo kríze." "Ron, ale ja ju mám naozaj rád, a okrem toho je tak sexi." Teraz takmer kňučal. My muži sa takto chováme vždy, keď cítime, že je ohrozené niečo, bez čoho môžeme iba ťažko žiť.
"Máš ju rád, nemiluješ ju, a navyše je tu v okolí také množstvo krásnych dievčat. Ver mi to, ty, taký krásavec, iste nebudeš mať problém si nejakú nájsť." To ho prinútilo premášľať, bolo to jasné. Hlboko vo vnútri vedel, že mám pravdu.
Už 10 minút sme kvôli tomu neurobili žiadnu sériu a začínal som byť netrpezlivý. Pred tréningom som 8 hodín dobre spal, mal dobré raňajky, a tréning nôh ma vždy vzrušoval, takže už som nechcel ďalej zahálať. Jediné, čo nám zostávalo, boli hamstringy.
"Choď domov a prespi sa" stručne som mu prikázal. Vypadal ako omámený. "Už sme pre dnešok skončili?" "Ty si dnes už skončil, ja si ešte dokončím svoj tréning. Máš o čom premýšľať." Bez slova si to namieril do šatne.
Práve keď som sa začal rozohrievať na mŕtvych ťahoch s napnutými nohami som si spomenul na dobu, keď som aj ja mal takých priateľov, ktorí boli jednoznačne prekážkou na ceste k dosiahnutiu mojich kulturistických cieľov. Zakaždým, keď som sa takéhoto kamaráta zbavil, pripadalo mi, ako keby zo mňa spadlo nejaké bremeno a ja som sa cítil opäť voľnejší a mohol som ísť ďalej za svojim snom o skvelej postave.
Našťastie som stretol Janet keď som mal dvadsať a ona mi vždy pomáhala, takže všetko išlo ešte rýchlejšie a efektívnejšie. Dúfal som, že Randy si nájde lepších priateľov, ktorí ho budú v jeho snažení podporovať, miesto toho, aby ho privádzali na šikmú plochu. Práve sa vracal zo šatne.
Taký je proste môj chlapec
"Randy, všimol som si pár pekných slečiniek, ako na teba pokukovali. Prečo s niektorou z nich neskúsiš prehodiť pár slov?" Usmial sa. "Už som tak urobil, a teraz budem o to viac." "Dúfam že nie behom nášho trénovania?" "To nie, ja myslím, že dostanem číslo a keď budem mať čas tak jej zavolám." Takmer som mal slzy v očiach. Taký je proste môj chlapec.
Zdroj: bodybuilding.com