Zrodenie kulturistu #3 Jedlo ako zamestnanie
Randy so mnou trénoval už asi týždeň a veľa sa za tú dobu naučil. Ja som ale vedel, že polovica úspechu nebola v prevedení drepu a benchpressu, ale jedálenskom stole. Práve sme skončili náš tréning pŕs a tricepsov a vypili potréningový nápoj. Povedal som mu, že má ísť domov, osprchovať sa a stretnúť sa so mnou v Grassfieldu, miestnej reštaurácií, ktorá mala vo zvyku servírovať zdravé jedlá vo veľkých porciách. Pokiaľ sa jedná o stravu, nič ma nevytočí viac, ako keď pol hodinu čakám na jedlo, iba aby som dostal tanier, ktorý vypadá ako detská porcia.
Sprcha bola naozaj potrebná, a napriek tomu, že Randy nevypadal, žeby po tréningu nejako výrazne zapáchal, ja som bol presne opačný prípad, kedy sa okolo mňa mixoval zápach čpavku a kyslého potu. Moja žena to prirovnala k zápachu v blízkosti opičích klietok v zoo. Nebolo to ale nič, čo by veľa teplej vody a sprchový gél nespravili.
V reštaurácií
Čerstvo osprchovaný som sa stretol s mojím chránencom na recepcii. Hosteska, pekné dievča s čiernymi vlasmi, približne v Randyho veku, po ňom pokukovala, zatiaľ čo sa snažil nájsť miesto. Randy vypadal dobre a nebol o moc starší než ona. Tridsaťtri není zase až tak moc, ako som sa k nemu ale prikradol, najskôr si myslela, že som jeho otec. Bola tu nová a ešte ma nepoznala, napriek tomu, že som tu jedával veľmi často.
"Dvaja, prosím."
Posadila nás za voľný stôl a podala nám jedálne lístky. Keď sa vracala k pultu, usmievala sa.
"Zdá sa mi, že po tebe ide, chlapče," doberal som si Randyho.
"No jasné," odpovedal a zamietol tú myšlienku ako absurdnú. Musel som ho trocha vychovať aj pri takýchto príležitostiach, aby ho nakoniec drzá arogancia nepohltila. Väčšina chlapcov v jeho veku si myslí, že ženská populácia planety Zem sú načisto paralyzované chtíčom nad ich vypracovanými telami. Toto sebauspokojenie ich robilo menej vnímavých na akúkoľvek formu vedenia, akonáhle sa v okruhu dvadsiatich metrov objavila atraktívna žena.
Randy sa už pozeral na jedálny lístok, já som svoj však neotvoril. Vedel som dopredu, čo si dám. Teda, čo si dáme obidvaja.
Potréningové okno
"Obaja si dáme opekané mäso so zeleninou a ryžou," informoval som ho. Randy zmätene pozrel.
"Tento double-burger vypadá tiež veľmi dobre," navrhol mi.
"Nie, teraz potrebuješ bielkoviny a komplexné sacharidy, aby sme správne naštartovali tvoj regeneračný proces. V potréningovom jedle nechceme tuk, pretože toto musíme stráviť rýchlo, aby sme využili otvorené potreéningové okno a doplnili glykogen s aminokyselinami." Hneď sa prestal hádať.
Servírka prišla a napísala si našu objednávku, a za pätnásť minút sa vrátila s dvoma enormnými taniermi s vysokými kopami mäsa a ryže. Skontroloval som si hodinky.
Skončili sme tréning a vypili koktejly asi pred hodinou," povedal som. "Pred jedlom radšej dlhšie nečakaj, a mal by ho byť poriadny nášup." Ukázal som na dve dvojité porcie na stole. "Presne ako toto." Randy vypadal otrasene.
"To mám teraz všetko naraz zjesť?" spýtal sa.
"Koľko vážiš, chlapče?"
"No dneska to bolo 78 kg v oblečení."
"Dobre, a koľko by si CHCEL vážiť?" Randymu pri tej otázke zažiarili oči.
"Človeče, niekde okolo 105 alebo 110 kg by to bolo úžasné." Hľadel do tmavého kúta pri strope, a nepochybne si predstavoval sám seba so svalnatým telom, pravdepodone naolejovaný niekde na pláži s kopou dievčat, čo všetky vypadajú ako Britney Spears.
Nútenie sa do jedla
"Tak to máme ešte nejakých 30 kg, ktoré ti chýbajú. To je pre dospelého človeka sakra poriadna porcia svalov. Aj keď budeš tvrdo trénovať, nikdy sa to nestane bez tvojho veľkého odhodlania. Odhodlania dať sa do jedla. Teraz začni jesť."
Za nejakú dobu bol môj tanier prázdny, až na pár kúskov kuracej chrupavky, ktorú som vyplul. Randymu zostávala ešte asi polovica, a už hrýzol každé sústo s pomalosťou kravy. Vypadal biedne, a bolo vidieť, že bol plný už nejakú dobu.
"Kde je tvoj apetít?." spýtal som sa ho a snažil som sa neznieť sarkasticky, čo pre mňa vôbec nie je ľahké.
"Už niesom hladný. Nedokážem zjesť toto všetko naraz."
"Myslíš si, že ja som skutočne chcel zjesť všetko svoje jedlo?" spýtal som sa. Pokrčil ramenami.
"No, ste o veľa väčší ako ja," skúsil.
"Konečne sa dostávame k otázke, či bolo prvé vajce alebo sliepka," usmial som sa. "Zjedol som to všetko iba preto, že mi moja veľkosť dáva väčšiu chuť do jedla, alebo som tak veľký, pretože som sa nútil celé tie roky do jedenia?" Randy vypadal velmi zmätene.
"Poviem ti malé tajomstvo, tak to nikomu nehovor. Nemám monštruózny apetít, ako si o mne všetci ľudia myslia. Vlastne sa nútim do jedla, pretože viem, že moje telo všetky tie živiny potrebuje k rastu, napriek tomu som sa mockrát cítil, že budem vracať, pokiaľ si ešte kusnem.
"Takže mi hovoríte, že musím zjesť toto jedlo teraz, inak neporastiem?" Randy pri tej myšlienke začal zelenať a vyhliadať záchody, aby vedel, ako ďaleko by musel bežať.
"Nie, ale musíš začať trénovať svoje telo tak, aby bolo schopné prijať väčšie množstvo potravy. Nestane sa to cez noc. Je to vlastne veľmi podobné tréningu v posilovni. Týždeň za týždňom, mesiac po mesiaci, sa budeš snažiť zjesť iba o trochu viac kalórií ako deň predtým. Nedošlo ti, že behom dňa zješ iba okolo 2500 kalórii?" Randy prikývol.
Jedlo ako zamestnanie
"Nerád to hovorím, ale pokiaľ budeš jesť takto, nikdy nepriberieš viac než pár kilo, a bude úplne jedno, ako trénuješ. Pokiaľ chceš skutočne priberať, tvoj kalorický príjem by mal byť aspoň dvojnásobný. Musíš brať jedlo ako zamestnanie, kde si dáš všetky živiny a kolórie presne podľa plánu, či sa ti to páči alebo nie. Musíš vedieť, že je to pre teba klúčová záležitosť."
Randy teraz vypadal otrávene. "Ukľudni sa, pokiaľ sa budeš snažiť plynulo zvätšovať tvoje porcie, už čoskoro budeš schopný zjesť viac naraz."
"Je mi to jasné, len mi vadí, že to chvílu zaberie."
"Pozri, už som sa ti snažil vysvetliť, že sa nestaneš elitným kulturistom cez noc. Buď si v tom na veľmi dlho, alebo vôbec." Kmôjmu ohromeniu sa znova pustil do jedla.
"Panebože, čo si chytil druhý dych?" Pokúsil sa odpovedať, mal však plné ústa. Servírka prišla späť s účtom. Chopil som sa príležitosti. Pretože Randyho tvár bolo stále napchaná kuraťom a ryžou rovnako ako tvár veveričky, poklepal som mu na rameno, vstal som a vrazil som mu účet do ruky.
"Teraz si v tom sám, šampión." A skôr ako stačil prehltnúť jedlo a čokolvek povedať, som odišiel. Moja práca tu bola hotová, a na mojom mladom priateľovi bol zbytok obeda.
Zdroj: bodybuilding.com